Radiačné ohrozenie ako dôsledok prírodnej katastrofy. Máme sa obávať?

Pôvodný zámer popularizovať prevažne oblasti radiačnej terapie, či radiačnej biofyziky, výrazne ovplyvnili posledné udalosti , ktoré postihli pobrežie Japonska. Zemetrasenie, ktorého dôsledkom boli mnohonásobne prílivové vlny tsunami, spôsobilo úplne ochromenie japonskej pobrežnej infraštruktúry a vystavilo mnoho ľudí priamemu ohrozeniu života. Jedným z dôsledkov ničivých udalostí, bolo aj poškodenie dvoch jadrových elektrární, ktoré u ľudí vyvolalo ďalšie obavy o svoje životy. Niet sa čo čudovať, Japonsko už raz zažilo hrôzy, ktoré dokáže spôsobiť jadrová energia. Je však na mieste porovnávať výbuch v jadrovej elektrárni s výbuchom jadrovej bomby?

tsunami Jednoznačne nie! Aj keď, dôsledky na lokálnej úrovni môžu byť hrôzostrašné. Správam o udalostiach z Japonska predchádzali informácie o chátrajúcom sakrofágu v ukrajinskom Černobyľe. Všetci si iste spomíname na výbuch tamojšej jadrovej elektrárne a na uisťovanie predstaviteľov vtedajšieho režimu, že aj napriek všetkému, čo sa stalo, nikomu nič nehrozí. Pravda sa však rýchlo dostala na povrch a preto sa nemožno čudovať, že zmienka o akomkoľvek poškodení jadrovej elektrárne, spôsobuje u ľudí veľké obavy. Tobôž, keď dôsledky takejto udalosti pretrvávajú roky. Máme sa však obávať aj my? Či už ohrozenia z Japonska, alebo opätovného ohrozenia z možného úniku radiácie z Černobyľu?

Skôr, ako si zodpovieme túto otázku, pokúsime sa stručne objasniť niekoľko faktov z oblasti jadrovej fyziky a energetiky .

V prírode sa prirodzene nachádzajú prvky, ktorých atómy sú veľmi nestabilné a veľmi radi podliehajú rozpadu. Počas rozpadu takéhoto atómu dochádza k uvoľňovaniu energie v rôznych formách. Pre jednoduché pochopenie možného ohrozenia nie je dôležité poznať jednotlivé formy rozpadu, avšak je nevyhnutné spomenúť, že uvoľnená energia má len obmedzený dosah a veľmi odlišné možnosti interakcie s hmotou. Základnou charakteristikou nestabilných prvkov je ich polčas rozpadu. Ten charakterizuje dĺžku časového úseku za aký poklesne aktivita rozpadov daného prvku na polovicu. Polčas rozpadu môže byť od niekoľkých sekúnd až po niekoľko rokov.

Čítať ďalej...

Radiačná terapia

RadiotherapyRadiácia, pojem, ktorý u bežného človeka neevokuje nič príjemné. Nie jednému hneď príde na um obrovská tragédia v Hirošime a Nagasaki, ktorá rozhodla o kapitulácii Japonska v druhej svetovej vojne, či výbuch jadrovej elektrárne v Černobyľe, ktorý ešte aj v dnešnej dobe výrazne ovplyvňuje osudy ľudí, aj u nás. Už oddávna sa ľudstvo snaží využiť sily prírody vo svoj prospech, a profitovať aj z toho, čo mu za iných okolností výrazne škodí. Je to prejav ľudskej inteligencie a mentálnej vyspelosti? Ťažko povedať, nakoľko človek je asi jediný tvor v prírode, ktorý dokáže vynaložiť obrovské úsilie na hľadanie spôsobov využitia nadobudnutých vedomostí na sebadeštrukciu.

V prípade ionizujúceho žiarenia, viac ako v hocičom inom, platí staré známe: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Samozrejme, ale všetko s mierou. Múdre hlavy došli na to, že aj keď stále nepoznáme príčiny vzniku onkologických ochorení, dokážeme s nimi efektívne bojovať práve prostriedkami, ktoré by sa v opačnom prípade podieľali na ich prepuknutí. Áno, v tomto článku sa v krátkosti oboznámime s princípmi liečby onkologických ochorení ionizujúcim žiarením, čiže rádioterapiou.

Čítať ďalej...

Zobrazovacie metódy v rádiologickej diagnostike - časť II

V predchádzajúcom článku sme sa oboznámili s tromi metódami získavania obrazovej informácie o pacientovi v procese rádiologického plánovania. Dnes sa budeme podrobnejšie venovať zvyšným štyrom, menovitesonografii, scintigrafii, PET a SPECT.

PET

Sonografia

Jedná sa o azda najznámejšiu formu získavania obrazovej informácie o pacientovi. Táto metóda je založená na šírení ultrazvuku telom pacienta a zaznamenávaní jeho odrazov, ktoré vznikajú prevažne na rozhraní dvoch prostredí, resp. tkanív, s rôznou akustickou impedanciou. Ultrazvuk nie je nič iné ako akustické vlnenie s veľmi vysokou, pre náš sluch neregistrovateľnou, frekvenciou. Rozsah vnímavosti ľudského ucha je zhruba 16 Hz až 20 kHz. Všetko čo je mimo spomenutého rozsahu je pre ľudské ucho nepočuteľné, čo však ale neznamená, že ľudské podvedomie na dané frekvencie nereaguje. Je známe, že infrazvuk (zvuk s frekvenciou nižšou ako je frekvencia spodnej hranice vnímavosti ucha človeka), môže u človeka vyvolať stavy úzkosti, dokonca až paniky. Rozsah vnímavosti sa vekom môže meniť a prevažne vo vyššom veku dochádza u mnohých ľudí k strate citlivosti na vysoké tóny. V medicínskej diagnostike sa prevažne využíva ultrazvuk s frekvenčným rozsahom od 2 - 15 MHz. Každé prostredie, ktorým zvuková vlna prechádza kladie tejto vlne istý odpor, ktorý závisí práve od štruktúry a zloženia prostredia, v našom prípade tkaniva, a tento odpor sa označuje už spomenutým výrazom akustická impedancia. Pri sonografii má výrazny vplyv na kvalitu snímania práve prestup ultrazvukových vĺn zo vzduchu do tela pacienta, kedže rozdiel akustických impedancií vzduchu a tkanív je veľký, preto sa na elimináciu tohto nechceného správania aplikuje medzi ultrazvukovú sondu a telo pacienta tkz. kontaktný gél. Sonografia umožňuje získať tak jednorozmernú, ako aj dvojrozmernú, či trojrozmernú obrazovú informáciu o pacientovi. To znamená, že získané dáta sa zobrazujú buďto ako krivka amplitúd odrazených signálov, alebo ako plochý obraz, resp. ako objemová rekonštrukcia časti tela pacienta. Špeciálnou aplikáciou sonografie je tkz. dopplerovská ultrasonografia, ktorá umožňuje meranie rýchlosti pohybu tkanív, hlavne krvi.

Čítať ďalej...

Zobrazovacie metódy v rádiologickej diagnostike - časť I

Dôležitou súčasťou správnej rádiologickej liečby je precízna diagnostika, ktorá by mala prebiehať na zriadeniach primárne určených pre rádiologickú diagnostiku, resp. spĺňajúcich kvalitatívne predpoklady stanovené národnými normami, v ktorých sú presne špecifikované technické a kvalitatívne parametre takýchto zariadení. Pri diagnostike sa často stretávame s pojmom zobrazovacia modalita. 

MRscanner

Slovo "modalita", v jednom z jeho významov, znamená spôsob akým sa niečo vykonáva. Ide teda vlastne o spôsob získania obrazovej informácie o pacientovi, nakoľko práve tá je v procese diagnostiky nepostrádateľnou súčasťou. Z mnohých možných spôsobov získavania obrazovej informácie pacienta, sa najčastejšie používa rádiografia, CT skenovanie, MRI, sonografia a metódy nukleárnej medicíny ako scintigrafia, PET, alebo SPECT.

Rádiografia

Rádiografia, ľudovo tiež známa ako röntgen, je spôsob získania obrazovej informácie o pacientovi v dvojrozmernom priestore, t.j. výsledný obraz má charakter projekcie na rovnú plochu a postráda akúkoľvek priestorovú informáciu. Získaný obraz sa nazýva rádiograf a je výsledkom interakcie röntgenových lúčov (v mnohých jazykov označovaných ako "X-Rays", či "X-radiation", podľa mena, ktoré im určil ich objaviteľ Wilhelm Conrad Röntgen, aby zdôraznil, že sa jedná o neznáme žiarenie) s vhodným záznamovým médiom (fotografickým filmom, alebo digitálnym detektorom). Röntgénové lúče sa rôzne absorbujú, či oslabujú tkanivami pacienta, ktoré sa nachádzajú v smere ich dráhy, čím dochádza k zmene ich energetického stavu a k rôznej interakcii so záznamovým médiom.

Čítať ďalej...